Jak je z mého blogu patrné, miluji Mexiko. Mám ráda jeho kulturu, barvy, moře a především milé lidi. V Mexiku jsem našla plno přátel, a to nejenom Mexičanů. Žijí zde i Češi a Slováci, kteří stejně propadly kouzlu této nádherné země.
Moje kamarádka Alexandra má mexickou kulturu a tradice „pod kůží“, ale i v hlavě. Mám ráda její vyprávění a rozhodla jsem se s vámi o něj podělit. Jelikož je původem Slovenka, tak píše ve svém mateřské jazyce. Nejdříve jsem přemýšlela, jestli článek přeložit, ale pak jsem usoudila, že slovenštině stále všichni více či méně rozumíme a překladem by článek ztratil své kouzlo. Tak čtěte:
Mexičania milujú farby, čoho výsledkom je kúpa pestrofarebných živých alebo umelých stromčekov od ružovej po fialovú až po zasnežené vetvičky stromčekov / pochopiteľne táto snehová ilúzia je nastriekaná sprejom/.
Pamätám sa,že pred mnohými rokmi ma rodina mojej dobrej mexickej priateľky zobrala do okolia Mexico city, kde sú priestranstvá s posadenými borovicami či jedličkami, dostanete do rúk pilku, alebo si najmete šikovného miestneho pracovníka s pilkou, a hor sa, odrezať si vlastný stromček.
Okrem stromčeka na trhoch nájdete rôzne druhy machov a veľkostí Betlehemov svätej rodiny.
V Mexiku býva zvykom pod stromček vystavať kopec so živého či sušeného machu alebo iných trávnatých porastov a na ňom postaviť Betlehem.
Boli to práve Betlehemy, ktoré sa vo viacerých veľkostiach stavali v jednotlivých štvrtiach.Betlehem sa neobmedzoval len na svätú rodinu ale aj na postavy pastierov a jednotlivých zvierat. Tento zvyk už v Mexico city nie je tak často viditeľný.
Typickým prvkom mexických vianoc je ich nezabudnuteľná vianočná ruža, ktorá sa začína predávať od začiatku decembra v rôznych farebných odtieňoch od klasickej červenej, ružovej, žltej a bielej.
Na verejných priestranstvách, v parkoch ako aj medzi veľkými 3 prúdovými cestami – avenidami sa vysádzajú sezónne rastliny a v decembri pochopiteľne vianočné ruže.
Piňata je väčšinou guľatého tvaru so špicmi vyzerá ako hviezda vyrobená so stvrdnutého papiera a žiariaca zmesou farieb, guľa je vo vnútri dutá, a plní sa väčšinou ovocím a orechmi , môže byť kombinovaná kvôli deťom aj cukríkmi a súvisí s adventom a posadami.
Piňata má sedem cípov, čo vrámci katolíckej viery znamené sedem hriechov a sú to prevažne deti, ktoré túto hviezdu rozbíjajú, akoby ostraňovali z tohto sveta hriechy svojou nevinosťou a čistotou.
Piňatas, ktoré po príchode rodinných príslušníkov alebo priateľov sa zavesia na strop, účastníkom podujatia sa zaviažu oči, do rúk sa vloží palica a ostatní v okolí navigujú výkrikmi, viac hore, nie dole, zima, teplo atď…. až sa trafia a rozbijú piňatu a obsah sa vysype.
Posady / tzv. strecha nad hlavou – príbytok/ alebo tzv. vianočné posedenia začínaju 15 dní pred vianocami.
Môžu byť rodinného či priateľského charakteru, sú spojené s pútnikmi hľadajúcich nocľah – posadu, ktorí prišli privítať narodenie dieťaťa Ježiša a sú doprevádzané veršovanými pesničkami, časť ľudí stojí pred dverami a časť za nimi im v speve odpovedá, potom ich pustí dnu, bodom programu je piňata a pohostenie s punčom.
Tento zvyk ovšem je už v hlavnom meste veľmi zriedkavý.
Typickým sa stali posady robené v kultúrnych domoch, vo firmách pre zamestnancoch či školách súvisiace okrem piňaty s pastorelou – malým vtipným predstavením o narodení dieťatka Ježiška s čertami a anjelmi.
Samotný štedrý večer je vo väčšine prípadov záležitosť rodiny alebo veľkého rodinného klanu, kedy sa dopredu všetci dohodnú, kto, čo uvarí a donesie.
Na mexickom štedrovečernom stole nesmie chýbať bacalao / biela treska spracovaná na štýl šalátu s olivami v paradajkovej omáčke niekedy ľahko pikantná/, ktorá sa v tomto decembrovom období všade predáva.
Romeritos / krevety s bylinami s mole negro- omáčka vyhotovená s množsvom ingrediencií, ktorých zakladom je kakao slano- pikantného charakteru /
Jablkovo- mrkvový šalát s hrozienkami, orechami premiešaný so smotanou niekedy aj s ananásom.
Zemiakový šalát s majonézou zložený so zemiakov, mrkvy, hrášku ktorý tu volajú ruský šalat.
A úplne hlavným jedlom je obrovská morka. Tu sa recepty menia podľa tradície rodiny a chutí, od jednoduchej pečenej v rúre až po plnenú morku s hovädzím ragú mäskom orechami a hrozienkami so strekovaním bieleho vína injekčnou striekačkou počas pečenia.
Samozrejme ak som niekde bola pozvaná na mexické vianoce, obohatila som mexický vianočný stôl o jedlá typické pre nás Slovákov ako je vyprážaná ryba či kapustnica / čudujte sa svete, aj tu sa dá kúpiť kyslá kapusta, aj ked nie až tak chutná ako u nás/ alebo som urobila náš klasický zemiakový šalát.
Úžasné je ak máte príležitosť oslavovať s viacerými cudzincami a každý prinesie to typické naj -jedlo so svojej domoviny.
Nuž asi tak trochu tej zimnej atmosféry s vianočnými svetielkami a množstvom ozdôb na uliciach lebo v teple necítim až tak ducha vianoc.
Potom milujem krásne prestretý vianočný stôl s porcelánom či keramikou ale v Mexiku, kedže rodiny sú veľké od 10 osôb až viac, sa používa všetko plastové od tanierov až po príbory či poháre.
A tiež postrádam vôňu a chuť drobného sladkého čajového pečiva, či vanilkových rožtekov, makových a orechových závinov…
A tých receptov je naozaj požehnane veľa, čo vie vytvoriť slovenská gazdinká bez hraníc fantázie.
To ovšem nie je prednosťou mexickej gazdinky, tu sa toľko sladkostí nevypeká, skoro vôbec sa nepečie. Tu sú na to pekárne a cukrárne, odkiaľ tá sladká bodka príde na záver štedro-vianočných chodov jedál.
A ak náhodou sa vám nič nechce robiť či pripravovať, všetky pokrmy si viete objednať v reštauráciách a dokonca aj v mojej obľúbenej cukrárni na rohu ulice.
Keďže v Mexiku sú mnoho- početné rodiny, bežne si dospelý darčeky nedávajú alebo si tajne niekoho vylosujú vrámci zábavy štedrého večera či si pripravia tombolu s darčekmi do istej cenovej relácie.
Samozrejme deti dostávajú darček, aj keď tam kde sa ja pohybujem, nedostávajú ich toľko ako slovenské deti.
Lenže vianoce nie sú jedinými sviatkami o darčekoch pre deti.
V Mexiku je to 6-ty január na troch kráľov, tu sú to sviatky reyes magos – zázračných kráľov, pre ktorých deti píšu list plný želaní, po čom túžia ich malé – veľké srdiečka.
Alexandra Šamková – Mexico city
maliarka a terapeutka umenia, reštaurátorka historickych kníh, papiera a pergamenu
Facebook : sasha samkova
Instagram : samkovart
Přihlaste se k odběru novinek na mém blogu a zůstaňte se mnou ve spojení. Jakmile tu bude něco nového, budete o tom vědět mezi prvními.